OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Pred čosi vyše rokom nastal čas na napísanie článku o slovenskej metalovej spisbe, a veru nie len v duchu nostalgického spomínania na niečo, čo kedysi prekvitalo, ale pred rokmi dožilo a zapadlo prachom zabudnutia. Fanziny prestali byť čímsi, čo si pamätajú len tí, ktorí ich dobu zažili a tí, ktorí ich tvorili. Nastala u nás totiž taká malá, ale potešiteľná renesancia podzemných tlačovín zo sveta kovovo rinčiacej hudby. Tá pokračuje, pribúdajú nové mená, prípadne sa vracajú legendy, a tak sa tento článok dočkal pokračovania. Začneme už známymi pojmami (Podsvetie stále hibernuje) a pribudnú nové. Bude to stáť za to.
CREMATION Nr. 15, 16
Od minulého roku stihol Roman „Demon“ Chocholáček vydať dve ďalšie čísla a aktuálne pracuje už aj na tom s poradovým číslom 17. Graficky sa drží svojho štýlu s tematickými obálkami, na ktorých dominujú motívy z obalov albumov – v čísle 15 MALIGNANT TUMOUR, v 16-ke ATTACK OF RAGE – a s čiernobielym obsahom, spestreným farebnou inzerciou. Časopis vizuálne vyzerá dobre a pochvalu si zaslúži aj dbanie na jazykovú a štylistickú úroveň. Pokiaľ ide o obsah, preferovanými žánrami sú naďalej death metal, grind core, thrash a black metal z domova i zo sveta a na 76 strán sa toho vždy zmestí naozaj dosť. Rozhovory sú zaujímavé, informačne bohaté, dobre napísané sú aj reportáže z festivalov a recenzie, z ktorých sa to podstatné o nahrávkach dozviete. Pokračuje história death metalu a z obsahu možno vybrať napríklad rozhovory s organizátormi koncertných podujatí Noc besov, vydavateľstvom Slovak Metal Army, s autorom knihy Please No Disco Tonight a skupinami ako MALIGNANT TUMOUR, MURDER Inc., ABORTION, HORDAK, ANGERSEED, OBSCENITY či MERCYLESS. Rubrika „Kronika smrti“ v čísle 15 spomína na humenských AMORBITAL, v nasledujúcom čísle si zase posvieti na martinskú blackmetalovú legendu MYSTIC DEATH. Z rozhovorov tu možno vybrať PERVERSITY, BRUTE, INFERNO, MALLEPHYR, SAMSARA, THORWALD, MASSENHINRICHTUNG alebo BEHEADED.
http://cremationzine.blogspot.sk/
cremationzine@outlook.com
UNHOLY PAGAN FIRE 7/2017, 8/2017
Povedal by som, že Dagon nevydáva časopis. Vydáva skôr knižku na pokračovanie, stačí sa pozrieť na väzbu a hrúbku – solídny paperback, 68 strán. Farebný, skoro až výpravný, graficky opulentný obsah... a pritom je hlavnou náplňou black metal, presne ten žáner, čo sa tak dobre cíti v čiernej a bielej. Skrátka však nepríde ani death metal, skôr ten staroškolský, popri ňom doomovo i goticky zafarbené záležitosti, ambient a experimentálne kúsky. Aj tu si popri grafike pochvalu zaslúži jazykové spracovanie a pochopiteľne obsah samotný. UPF si vystačí s rozhovormi, recenziami a rubrikami Unholy Places o slovenských hradoch a zámkoch a Unholy Covers o obaloch známych albumov, ani nemám pocit, že by tento časopis potreboval to „niečo navyše“, čo sa často spomína v hudbe atď. a nikto nevie povedať, čo by to vlastne malo byť. Rozhovory sú zaujímavé už len výberom umelcov, prevažne zahraničných – málokde v týchto končinách si prečítate aj niečo o BM z Číny a podobných krajín. Niekedy pozostávajú len z niekoľkých otázok, ale to podstatné sa dozviete, inokedy idú riadne do hĺbky, Dagon sa pýtať vie, ten zvyšok je na odpovedajúcich. Z obsahu sedmičky: THY SEPULCHRAL MOON, BETHLEHEM, SARKOM, Library Of Hellfire Gods, UMBRTKA, GRAVELAND, STILLA, HOLLYARROW, ZURIAAKE, BEHERIT (tento konkrétne však skôr pobaví, ak chcel Marko „Nuclear Holocausto“ Laiho zápis do Guinessovej knihy rekordov za najodfláknutejší rozhovor, treba mu ju dať, viac by pre to urobil len v prípade, že by nenapísal nič), NECROCOCK atď. Rovnako nabúchaná osmička ponúka napríklad TORTORUM, HYPNOS, DUMAL, MUNRUTHEL/KOLO, ŽREC, FORTRESSE, KROLOK, ALBEZ DUZ, MALOKARPATAN, NARGAROTH, EMYN MUIL a ešte oveľa viac.
dagon@pobox.sk
IMMORTAL SOULS Nr. 28
Kde bolo tam bolo, bol v Ružomberku Ďuro Haríň. Na Slovensku sa rodila vlastná verzia deathmetalovej scény a Immortal kúril pod jej kotol s rovnakou vervou ako pod ten väčší, svetový. Boli to časy veľké, heroické, vychádzali prelomové nahrávky, diali sa koncerty, na ktorých sme v kulturákoch vítali mená ako PURGATORY, VADER, DERANGED, BEHEADED, boli tu desiatky kapiel, desiatky zinov, distier, boli i časy tej pravej metalovej nenávisti (hehe), dali sa zažiť veci. K tomu všetkému neodmysliteľne patril fanzin Immortal Souls. Sedemnásť rokov ubehlo odvtedy, čo Ďuro napísal úvodník k číslu 27 a potom sa odmlčal na tak dlho, až sa zdalo, že už je v kategórii „iba pre pamätníkov“. Lenže on sa pred čosi vyše rokom vrátil takpovediac s rachotom. Začalo to vydavateľstvom Slovak Metal Army pre slovenské metalové nádeje naprieč žánrami, a o niekoľko mesiacov nato prišlo oživenie Immortal Souls Productions, podniku zasväteného výhradne death metalu. Tituly pribúdajú neuveriteľným tempom a aby bol návrat úplný, je medzi nami aj fanzin Immortal Souls. Typické logo, čiernobiela grafika, typický Ďurov štýl vyjadrovania v recenziách i inde. Obsah tvoria rozhovory a recenzie, väčšinou je všetko z dielne principála, zvyšok zmajstrovalo pár spolupracovníkov. Rozhovory: SECTESY, Dragan (DEHYDRATED, ex-DEPRESY), CRANIAL CARNAGE, BRUTE, CARNAL NECROSIS, NEOCAESAR, spomienkový HNISAVÝ PROCES (demo „Zahnívanie spoločnosti“ vyšlo po 25 rokoch na CD), CRANIOTOMY, 32 strán, lány výživného textu, nové číslo v štádiu príprav.
METALSCENA 1/2017
Toto je meno z veľmi dávnych čias, vracia sa po štvrťstoročí a úprimne, už si ani nevybavujem, ako ten fanzin vyzeral kedysi. Na jar tohto roku vstal z mŕtvych v podobe oficiálneho časopisu vo formáte A4 a so zameraním na domácu metalovú a rockovú scénu. Mám prvé číslo, odvtedy by mali byť vonku ďalšie dve (aj keď stránka stále hovorí o prípravách a termíne 30. jún). Jednotka má 24 strán, farebných, s jednoduchou, môjmu oku celkom lahodiacou grafikou. Po jazykovej stránke možno vidieť snahu o profi vyznenie, zakopnutia sa nájdu, ale aj to sa dá časom vychytať. Obsah je domáci a aktuálny, rozhovory, reportáže z koncertov, novinky a recenzie. Slovo dostali MIDNIGHT SCREAM, EIGHT CHANCES, THE GANG, ATARAXIA, Palo Chodelka, VOLUME, od hard rocku po grind sa sem zmestí všetko. Dvojka vyzerá tiež zaujímavo, SNOVONNE, SIGNUM REGIS, GLOOM, PERVERSITY, ALTER EGO, DOGMA Inc. atď.
Toľko aktuálne k „veteránom“ a navrátilcom, je čas na nový zjav, a veru nie hocijaký. Povstaňte, na scénu s rinčaním zbraní a chrastením trofejí z telesných ostatkov obetí vstupuje EARSTURBATION. Zatiaľ s číslami 1 a 2.
Ak by sme tu na slovenskom metalovom žurnalistickom a aj inom pohli chceli hľadať nejaký príklad „zničujúceho úspechu“, ťažko by sme našli niečo lepšie než EARSTURBATION. Tvorkyňa Moony Mokošová, tunajšia/stredoeurópska kapacita v oblasti brutálneho death metalu a priľahlých priepastí, močiarov a iných skapatých miest, sa rozhodla skúsiť stvoriť a vydať niečo vlastné, len tak štýlom „raz a stačilo“. Podarilo sa prvé číslo v slovenskej i anglickej mutácii, a pretože život je plný kadejakých čiernych vtipov osudu, zaprášilo sa po ňom. Ukázalo sa nemožným vyhnúť sa vydaniu druhého a EARSTURBATION už žije a rastie, má vlastný merch, dvojka išla do sveta aj s kompilačným CD, na ktorom je 19 kapiel na ploche 80:33. Pred tretím číslom už niet úniku, predsa len, dajte zvieratám z domova i kol glóbusu hrubý farebný časák s mrzkými obrázkami, nečitateľnými logami, obsiahlymi rozhovormi s krutými a často legendárnymi bandami a máte prakticky po chlebe. Toto sa stáva, keď máte pre vec srdce, vidíte jej až do žalúdka, viete sa pýtať a výsledok má ďaleko k nude a suchárstvu. Zameranie: prevažne brutálny death metal, tu a tam old school alebo rúhačský smrtikov, kulty, veteráni aj tí, čo to už majú za sebou, k nim nové nádeje. Debutové číslo: MITHRAS, REBAELLIUN, DRIPPING, DEFEATED SANITY, EMBALMER, Repulsive Echo Records, DEMILICH, PUTRIDITY, HEAVING EARTH, INTERNAL SUFFERING, DISAVOWED plus veľa iného a hlavne koľko kapiel, toľko posterov. Dvojka: ABNORMAL INHUMANE, PROFANITY, MENSTRUAL DISCONSUMED, BRODEQUIN, IMMOLATION, BROKEN HOPE, BRUTE, GOREOPSY, Obscene Extreme, BACTEREMIA atď., postery a kompilačné CD. Ak si BDM a nemáš to doma, tak to už asi ani nestihneš. Za mňa na medailu, možno by sa dali hľadať nejaké muchy v štylistike, hlavne preklady by občasné vybrúsenie zniesli, tu a tam sa vyskytne aj preklep, lenže toto je underground a v týchto horách zlato nie je, obsah je to, čo nad nedostatkami vysoko víťazí.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.